Home / Mladý pilot / Nejvyšší velení v Žatci

Nejvyšší velení v Žatci

V rokoch  1986–1988  som  absolvoval  Vojenskú  akadémiu  generálneho  štábu ozbrojených síl ZSSR v Moskve, známu ako „Vorošilovka“. Absolventom dáva najvyššie  vojenské  vzdelanie,  aké  je  možné  získať.  Celá  výučba  sa  zaoberá strategickým stupňom riadenia ozbrojených síl a štátu v prípade vojnového stavu alebo  ozbrojeného  konfliktu.  Pedagogický  zbor akadémie  tvorili  prevažne generáli,  každý  s bohatou  praxou  od  vojsk  a  s niekoľkými  akademickými titulmi, takže popri teórii nám dávali i praktické rady zo života, pretože mali za sebou dlhoročnú prax a prešli vysokými vojenskými funkciami. Táto škola mi dala  do  ďalšieho vojenského  života  veľa.  Som  hrdý  na  to  že  som  jej absolventom, veď dodnes je to spolu s akadémiou generálneho štábu Francúzska v Paríži  najuznávanejšia  vojenská  akadémia  na  svete.  O  jej  prestíži  svedčí  aj fakt,  že  i  dnes  na  tejto  akadémii  študujú  vojaci  z viac  ako  20  štátov  (vrátane USA).

V septembri 1988 som prevzal funkciu veliteľa 3. divízie PVOS v Žatci. Bola to v tej  dobe  najväčšia  divízia  československej  armády,  a  to  čo  do  počtu  ľudí  a techniky,  ale  aj  do  rozlohy.  Jednotlivé  útvary  a  ich  časti  boli  dislokované prakticky po území celej Českej republiky. Táto dislokácia bola daná i tým, že 3. dPVOS  Žatec  zodpovedala  za  vzdušný  priestor  nad  Čechami.  K tomu  bola vyčlenená časť síl a prostriedkov do pohotovostného systému PVOS a časť síl a prostriedkov mala vyčlenených od 10.LA – konkrétne od 1.sld Bechyně a časť síl a prostriedkov od Západného okruhu (Tábor) a Strednej skupiny sovietskych vojsk  Milovice.  Všetky  tieto  sily  a  prostriedky  podliehali veleniu veliteľského stanoviska  3.  dPVOS  Žatec.  Pohotovostný  systém  bol  ťažkou,  náročnou  a  zodpovednou službou. Jeho dôležitosť a vážnosť bola daná i zákonmi, kde bol považovaný za bojovú službu a vzťahovali sa naň dvojnásobné výmery trestov ako  za  priestupky  v bežnej  službe.  Boli  presne  stanovené  normy  pre  štart stíhačov (podľa typu, dennej a nočnej doby), normy pre pripravenosť k odpalu rakiet  „zem-vzduch“  atď.  Tieto  normy  boli  dané  predpismi  a  rozkazmi  a  boli dosť často preverované nadriadenými, a to priamo u jednotiek vyčlenených do pohotovostného systému, ako aj formou tzv. „kontrolných obletov“. V podstate to ani nebolo treba, pretože nás prakticky denne preveroval „vzdušný protivník“.
Zvlášť  v letnom  období,  keď  okolo  štátnej  hranice  lietalo  množstvo  malých športových lietadiel a vetroňov, štartovali za víkend stíhači niekoľkokrát a stalo sa,  že  sme  museli  pilotov  vystriedať,  pretože  boli  prelietaní.  Zo  všetkého  sa robila  objektívna  dokumentácia,  čo  bolo  tiež  náročné  na  čas.  To  ešte neexistovali  výkonné  počítače  a  ďalšie  technické  prostriedky  a  tak  sa  všetko maľovalo  ručne  a  písalo  na  písacích  strojoch.  A  keď  už  došlo  k narušeniu vzdušného  priestoru,  spustila  sa  celá  mašinéria  naplno.  Do  plnej  bojovej pohotovosti  sa  uviedli  prakticky  všetky  prostriedky,  ktoré  boli  k dispozícii, funkcionári  prišli  na  veliteľské  stanoviská,  zapli  sa  ďalšie  rádiolokačné prostriedky  a  podrobne  sa  analyzovali  všetky  údaje,  ktoré sme dostali odpodriadených. Na ich základe sa museli rýchlo prijať rozhodnutia, čo ďalej. Keď celé  „narušenie“  skončilo,  začalo  ďalšie  kolo  –  podrobná  analýza  toho,  čo  sa udialo, s vyhodnotením krokov ako šli po sebe, ich efektívnosti atď. Na základe toho sa spracovala komplexná správa o narušiteľovi vzdušného priestoru, ktorá musela mať jednoznačný záver – došlo k narušeniu vzdušnej hranice štátu, alebo nie, či pohotovostný systém protivzdušnej obrany štátu splnil svoju úlohu, alebo nie, ak nie, tak prečo a kto, alebo čo bolo príčinou nesplnenia úlohy, ak splnil – tak  menovite,  kto  prispel  k splneniu  úlohy.  To  sa  potom  trestalo  alebo odmeňovalo, poprípade i mimoriadne povyšovalo. Taká bola doba…
Na tomto mieste chcem pripomenúť, že podľa vtedajších zákonov a predpisov sa neplatili  cezčasy,  ani  pracovná  pohotovosť.  Jeden  z hotovostných  pilotov  si spočítal odpracované hodiny za celý rok a vyšlo mu, že má hodinovú mzdu 5 Kč. To nie je vtip, ale skutočnosť.

Štefan Pišta Gombík

O autorovi Frankie

Další články

V tygří letce mohou být jen nejlepší piloti

V tygří letce mohou být jen nejlepší piloti

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

CAPTCHA *