40. výročí 1.slp v roce 1984 a přehlídka v roce 1985
Rok 1984 bol zaujímavý aj tým, že 1. slp „Zvolenský“ v Českých Budějoviciach, ktorému som vtedy velil, nielenže oslavoval 40. výročie vzniku, ale v tomto roku bol aj vyzývateľom celoarmádnej súťaže k vynikajúcemu splneniu úloh výcvikového roku ako prvý od letectva vôbec. A tak kontrola stíhala kontrolu a rozbor nasledoval za rozborom. Nakoniec sme všetko zvládli, kritériá splnili. 1. slp dostal druhýkrát po sebe putovnú zástavu MO ako najlepší útvar letectva a PVO.
Oslavy 40. Rok výročia vzniku 1. slp „Zvolenského“ sa uskutočnili v júni 1984 v Českých Budějoviciach za účasti najvyšších veliteľov PVOS a všetkých územných a straníckych orgánov juhočeského kraja. Pre nás vtedy bola veľkou poctou účasť veteránov pluku. Prišli šiesti v čele s prvým veliteľom 1. slp, vtedy plukovníkom Františkom Faitlom, slávnym pilotom a spisovateľom, hrdinom 2. svetovej vojny, ktorý bojoval ako na západe, tak na východe a zapísal sa i do histórie Slovenského národného povstania. 1. slp ako je známe, pôsobil v prospech SNP z letiska Zolná pri Zvolene, kde pristál 17. 9. 1944. Tento dátum sa potom stal dňom československého vojenského letectva a myslím, že staršia generácia bývalých príslušníkov československého letectva ho dodnes slávi, aj keď skromnejšie ako tomu bolo v minulosti. Rôzne pokusy stanoviť iný termín pre sviatok letectva po roku 1989 sa neujali, aj keď boli ustanovené.
V roku 1985 v rámci osláv 40. výročia oslobodenia ČSFR sa uskutočnila
v Prahe a Bratislave vojenská a letecká prehliadka. Ja som sa ako veliteľ 1. slp zúčastnil leteckej prehliadky v Prahe. Bola to parádna akcia, ktorá bola perfektne naplánovaná i uskutočnená. Letectvo letelo podľa typov a rýchlosti od najpomalších po najrýchlejšie v rojoch (4-členných) a v letkách (9-členných). Ja som bol veliteľom „červenej letky“ (letky boli označené farbami) a leteli sme ako posledná letka prehliadky na MiG-23ML rýchlosťou 900 km/h, zostava v trojiciach 10 metrov vzdialenosť krídlo od krídla a prelet cez Letenskú pláň bol vo výške 100 metrov. Štartovalo sa z niekoľkých letísk (Čáslav, Pardubice, Hradec Králové). Začiatok nácvikov zo stanovených letísk bol dosť dramatický.
Dva dni pred stanoveným preletom na letisko Čáslav sa tam stala mimoriadna udalosť, keď pri nácviku BoPo boli odpálené z MiG-23BN dve protizemné rakety S-24 cez zatvorené vráta úkrytu lietadla. Došlo k zraneniam i k materiálnym škodám. Okrem toho v Piešťanskom školskom leteckom pluku došlo ku katastrofe lietadla L-29, pri ktorej zahynuli dvaja piloti. A tak sme v sobotu preleteli z Českých Budějovic do Čáslavi, ubytovali sme sa a už v nedeľu dopoludnia robil veliteľ letectva generálporučík Remek mimoriadny rozbor s hlavnými funkcionármi celého letectva na letisku Čáslav. Bolo tam dosť „husto“ a nálada bola na bode mrazu. Ale ako vždy u letectva – ďalšie úlohy a ďalšie lietanie všetko odsunú na druhú koľaj, do zabudnutia. Dôležité z týchto rozborov vždy bolo a je zobrať si ponaučenie pre ďalšiu organizáciu leteckého výcviku, zvlášť z hľadiska bezpečnosti letov.
Ešte jedna zaujímavá epizóda sa odohrala v Čáslavi dva dni pred leteckou prehliadkou. Generál, ktorý to mal na starosti, prišiel s „geniálnym“ nápadom – na základe skúseností z Maďarska, kde mesiac pred tým spadli pri podobnej akcii dve lietadlá tesne pred Budapešťou (Maďari na základe toho leteckú časť prehliadky zrušili), chcel, aby sme podpísali, že v prípade poruchy na motore lietadla zostaneme v kabíne a s lietadlom to namierime do Vltavy, aby neboli „žiadne iné obete ani iné hmotné škody“! Vlastne sme v prípade poruchy mali byť kamikadze. Predniesol toto poučenie a chcel, aby sme podpisom stvrdili, že budeme takto postupovať. Postavil som sa a povedal približně toto: „Neviem ako ostatní velitelia a piloti, ale ja taký papier nepodpíšem, to radšej tú prehliadku nepoletím, je to proti všetkým predpisom a zásadám letectva.“ Pár sekúnd bolo hrobové ticho. Generál sa spýtal: „Je ešte niekto, kto nesúhlasí?“
Vzápätí sa postavili ďalší velitelia a odmietli to tiež. Nakoniec boli proti všetci piloti. Vtedy si generál uvedomil, že šliapol mimo a začal toto opatrenie široko zdôvodňovať. Ďalej sa nič nedialo, prehliadku sme odleteli už v pohode za pekného počasia a ja dodnes neviem, či táto „do neba volajúca hovadina“ bola osobná iniciatíva tohto súdruha generála, alebo to bol nápad niekoho z úplného „vrcholu armády“. V Čáslavi sme to tipovali ako na jeden z jeho ďalších „geniálnych nápadov“.
Štefan "Pišta" Gombík